Je ďalším mojim obrazom inšpirovaným antikou. Maľba zachytáva námet, ktorý bol už nespočetnekrát spodobnený v západnom výtvarnom umení- a to bohyňu lásky- Venušu, ktorá obdivuje svoju krásu v zrkadle.
Podobne ako pri mojich predošlých maľbách vychádzajúcich tematicky zo starovekej mytológie som sa aj teraz snažil poňať ho trochu modernejšie, vyhnúť sa akademickému stvárneniu a prílišnej mystifikácii témy. Naopak som dal prednosť realistickému poňatiu a Venušu som zobrazil ako krásne dievča ktoré svojou “podstatou“ (teda aspoň podľa môjho názoru) vystihuje tohto starobylé božstvo, a to i napriek tomu, že nežije niekde v ďalekej minulosti, ale v súčasnom- modernom svete.
Mojim modelom pre tento obraz bola ďalšia (teraz už bývalá) kolegyňa z práce- Miška, ktorej za to patrí moja srdečná vďaka.