(olej na doske potiahnutej plátnom - 40x30cm)
(olej na doske potiahnutej plátnom - 40x30cm)
Práce na prvej maľbe (Bohéma) boli započaté už dávnejšie- cca asi pred rokom, no k jej dokončeniu som sa dostal len pred pár mesiacmi. K jej namaľovaniu ma inšpiroval Manetov obraz “Plum Brandy“ z roku 1878. Podobne ako majster impresionizmu som si i ja ako model pre svoj obraz vybral sympatické mladé dievča a rovnako ako on som ho aj ja usadil (pohrúžené do svojich myšlienok) k obľúbenému nápoju a hárku papiera, na ktorom mimovoľne vznikajú lyrické verše, prípadne text novej piesne...
Za ochotu zapózovať mi ako model pre tento obraz, ale hlavne za trpezlivosť pri čakaní na jeho finálnu verziu tu musím poďakovať jednej naozaj fajn babene. Lenka, fakt si to cením :)
(Súznenie: olej na plátne -120x100cm)
Druhá maľba (Súznenie) naopak vznikla v pomerne krátkom čase (teda aspoň na moje pomery v krátkom čase ;) a to v priebehu posledných pár týždňov. Mojim zámerom bolo vytvoriť harmonický, kompozične i farebne vyvážene pôsobiaci obraz. Ako námet som si preto zvolil krásnu mladú ženu započúvanú do príjemných tónov obľúbenej hudby.
Modelom pre tento obraz mi bola Sisa- ako sa to u mňa už stáva dobrým zvykom - znovu jedna z kolegýň z práce, ktorej touto cestou za to veľmi pekne ďakujem.
(Erika: olej na plátne - 60x50cm)
No a nakoniec pridávam ešte jeden portrét (Eriku), ktorého tvorba mi tiež, pre istú technickú nehodu pri lakovaní, trvala trochu dlhšie ako bolo pôvodne plánované. No nakoniec sa mi ju predsa len podarilo dotiahnuť do zdarného konca- k spokojnosti zadávateľa zákazky (teda dúfam, že tomu tak je) i k spokojnosti mojej.
Podobne ako pri mojich predošlých maľbách vychádzajúcich tematicky zo starovekej mytológie som sa aj teraz snažil poňať ho trochu modernejšie, vyhnúť sa akademickému stvárneniu a prílišnej mystifikácii témy. Naopak som dal prednosť realistickému poňatiu a Venušu som zobrazil ako krásne dievča ktoré svojou “podstatou“ (teda aspoň podľa môjho názoru) vystihuje tohto starobylé božstvo, a to i napriek tomu, že nežije niekde v ďalekej minulosti, ale v súčasnom- modernom svete.
Mojim modelom pre tento obraz bola ďalšia (teraz už bývalá) kolegyňa z práce- Miška, ktorej za to patrí moja srdečná vďaka.
Táto maľba je jednou z mojich starších- vytvoril som ju asi okolo rokov 2007-2008. K jej namaľovaniu ma inšpiroval Caravaggio- barokový majster šerosvitu a zároveň jeden z mojich veľkých maliarskych vzorov. On sám spodobnil tému “Dávida a Goliáša“ na viacerých svojich plátnach. Asi najpôsobivejšie (teda aspoň podľa môjho názoru) sa tohto námetu chopil na prelome rokov 1605- 1606 kedy vytvoril obraz “Dávid s hlavou Goliáša“ (v súčasnosti vystavený v galérii Borghese v Ríme).
Na tomto obraze sa autor atypicky štylizoval práve do postavy Goliáša, ktorého odťatá hlava, teda vlastne jej tvár, je umelcovým autoportrétom. Práve hĺbka a dramatičnosť výrazu v tvári tohto filištínskeho obra ma zaujali natoľko, že som sa rozhodol vytvoriť svojho vlastného Goliáša.
Na rozdiel od mojej barokovej predlohy, som na mojom obraze postavu Dávida zredukoval na nevyhnutné minimum (vidno z neho vlastne iba ruku, ktorá drží odťatú hlavu za šticu) a celú plochu obrazu som prenechal práve škeriacej sa grimase Goliášovej tváre.
K namaľovaniu tohto obrazu som okrem inšpirácie v podobe diela majstra Caravaggia potreboval i vhodný model- človeka ochotného pre moje výtvarné potreby vystrúhať tie najšialenejšie výrazy tváre. A toho som našiel v Jarovi, ktorý bol modelom pre tento môj obraz a ktorému za to patrí moja vďaka.
